Denné archívy: 22. júna 2019

Redizajn obchodnej pasáže Tatracentrum

Beionde & Monika Stábová – redizajn pasáže Tatracentrum

Budova Tatracentra v Bratislave vznikala v období „veľkého stavebného tresku“ na prelome tisícročia. Budovy z tohto obdobia sú napriek relatívne nízkemu veku pod tlakom. Stavebná energia pulzuje, vznikajú nové a nové budovy. Všetky chcú mať svoje naj. Obzvlášť komerčné budovy potrebujú pritiahnuť zákazníka, ochotného zaplatiť . Táto ochota je priamo úmerná kvalite architektúry, lokalite, prístupnosti a servisu. Do servisu patrí aj náchylnosť majiteľa budovy udržiavať krok s novými technológiami s požiadavkami svojich nájomcov, či ľudí, ktorí do nej chodia. Ako prvý príde na rad interiér. Ten totiž starne oveľa rýchlejšie ako samotná architektúra. Práve tu sa otvára priestor ako vrátiť budovám zašlú slávu. Zo spolupráce Beionde a Monika Stábová architects na redizajne pasáže by mal architekt Ľubomír Závodný isto radosť. Jeho Tatracentrum v Bratislave totiž žije.

Zadanie bolo o to zložitejšie , že priestorové podmienky boli na všetky tvorivé vstupy veľmi stiesnené. V podzemnej časti bol veľký problém a nielen so svetlom. Po rozsiahlych analýzach priestorov a fungovania ľudí v priestore a čase, sme zistili, že ľudia putujú takmer jedným smerom, istým častiam sa úplne vyhýbajú. Tieto dávali priestor asociálom, ktorí terorizovali ochranku objektu svojim neustálym zneužívaním tmavých a pustých zón. píše Monika Stábová

Beionde & Monika Stábová - Tatracentrum

Kredit: https://www.beionde.com | https://www.monikastabova.com/

Refs.: @monikastabovaarchitect | @beionde.architekti

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

Rudohradsky – interiér reštaurácie White Dragon

Fráza ‚Menej je viac‘ alebo ‚Less is more‘ je často priraďovaná nemeckému architektovi a dizajnérovi nábytku Ludwigovi Mies van der Rohe, jednému zo zakladateľov modernej architektúry a zástancovi jednoduchosti štýlu. Zrejme si ju však požičal od anglického básnika Roberta Browninga, ktorý napísal báseň o talianskom maliarovi Andrea del Sarto. Úryvok z originálu:

Yet do much less, so much less! … Well, less is more, Lucrezia; I am judged.

Mnohí architekti a dizajnéri používajú tento výraz ako filozofiu a inšpiráciu pri navrhovaní vecí, ktoré sú jednoduché, ale krásne. Architekti z ateliéru Rudohradsky búrajú všetky konvencie. Z ich tvorby sa dá vycítiť koordinovaný chaos, odvážny až experimentálny prístup k vnímaniu interiérových priestorov. Napriek výrazným kombináciám sýtych farieb, geometrických tvarov a prvkov, materiály tvoria súlad, čo spolu dodává špecifický, rytmický a harmonický pocit, oceňovaný nielen klientami, ale aj autoritami. Tešíme sa na ďalšie avantgardné kúsky z ich ‚more is more‘ dielne.

Rudohradsky - White Dragon

Kredit – www.rudohradsky.com | @rudohradsky_com

Foto – Mária Pinčíková

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

Alexy & Alexy – interiér výrobnej firmy Tomra

Pracovné prostredie vždy prináša pre dizajnéra výzvu. Do hry zásadná premenná. Je ňou činnosť firmy, pre ktorú sa priestor navrhuje. Unikátnosť činnosti firmy môže tvoriť dobrý scenár pre tvorbu unikátneho riešenia. Základné súčasti, ktorými sú pracoviská firemných priestorov sa dajú zovšeobecniť. V kanceláriách je potrebné nájsť miesto na prácu, firemné stretnutia a meetingy, zázemie pre zamestnancov, servis. Usporiadanie týchto priestorov sa v posledných rokoch mení. Kým pred pár rokmi sme ešte pozerali do monitorov veľkosti práčky, telefonovali cez divne stočené káble a posielali sme si faxy, dnešok je inde. To zásadne zmenilo požiadavky na fungujúci priestor. Samotní zamestnanci sa tým zmenili. Už nemusia pracovať za stolom, čakať na telefonát. Komunikácia je dnes schovaná vo vačku, už netreba premýšľať, kam umiestniť techniku. Dnes je bežné, že manažéri nemajú stoličku, pretože pracujú medzi ľuďmi, medzi zamestnancami. Tí tiež migrujú po priestore a často pracujú mimo sídlo firmy, napríklad z kaviarne, kam išli na obed. Dizajnér sa nepýta len na logo firmy, podľa ktorého priestor navrhne. Pýta sa na ľudí, ktorých firma má, čo a ako robia, či prihliada, v akom urbanistickom celku mesta sa kancelárie nachádzajú. Zmenili sa aj základné normy. Dnes môžu budovy získať rôzne certifikácie, zelených stavieb, ktoré skutočne slúžia ľuďom, berie sa do úvahy aj vplyv stavby na širšie okolie. Je to dobrý smer a je treba v tomto trende pokračovať. Nestačí robiť veci tak, aby boli na pohľad pekné. Firmy pochopili, že ich zamestnanci idú ku konkurencii, pretože im ponúka nielen lepší plat, ale aj zdravšie a fungujúce prostredie, kde môžu vznikať zdravšie medziľudské vzťahy. Architekti z Alexy & Alexy toto chápu tiež. Je vždy dobré ísť ďalej ako sa od nás očakáva. Iba to nám pomôže presadiť vlastné myšlienky a nastaviť nové trendy. Good job

Alexy & Alexy - Tomra

Kredit: https://www.alexyandalexy.sk |

Foto: Soňa Sadloňová

refs: @techo_slovensko | @mminteriér | @sonasadlonova

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

ToøL.interior architects – interiér kaviarne Volavka

Prvé zmienky o zavesených svietidlách sa datujú do starovekého Grécka, kde v hlinených nádobách so živočísnym tukom a prírodnou vôňou horeli knôty. Neskôr, počas stredoveku, sa v Európe vyvinuli drevené lustre v jednoduchom tvare kríža, kde zdrojom svetla boli sviečky. Väčší rozmach začali sláviť od 15.storočia vo Francúzsku, kde okrem drevených boli dostupné pre bežnú pracujúcu triedu aj kované zo železa a cínu. Nádherné, prepracované, rozvetvené lustre s krištáľovými ornamentami si mohol dovoliť iba málokto. Vývoj vo výrobe muránskeho skla v 18. storočí znamenal expanziu relatívne lacných lámp. O storočie neskôr dobývali mnohé európske mestá svietidlá na plyn. Netrvalo dlho, kedy v spoločnosti spôsobila revolúcia elektrina. Moderný dizajn zavesených svietidiel, ktorých inšpiráciou bolo priemyselné osvetlenie, začal priťahovať popredných architektov od 20. rokov minulého storočia. Ikony z tohto obdobia žnú úspech dodnes a ich nové variácie si našli svoje stále miesto v rôznych dizajnérskych firmách zameraných na osvetlenie. Takými sú nepochybne aj zavesené svietidlá v interiéri kaviarne Volavka od ToøL.interior architects. Elegantne vniesli do priestoru klasický nádych z polovice minulého storočia a súčasne rozohrali strohú plochu stropu priznanou kabelážou. Malebná práca, dizajnérky.

ToøL.interior architects

Kredit – @tool.iarchitects

Foto – Rinkimirikata Kikamirimemorukimi

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme