Tag interiéru: sklenené priečky

Bytový dizajn

Romana Klimeková – interiérový dizajn bytu

Dvojica psychológov David Dunning a Justin Kruger dosiahla najvyššie vedecké uznanie. Za prácu o uvedomovaní si našich schopností dostali páni Nobelovu cenu. Ich výskum hovorí o tom, ako človek preceňuje alebo naopak, podceňuje svoje schopnosti. Možno sa inšpirovali Sokratom, ktorí sa riadil heslom ‚viem, že nič neviem‘.

Podľa vedeckého výskumu táto Sokratova filozofia ukazuje na jeho vysoké schopnosti v niektorých oblastiach. Ide totiž o to, že čím menej vieme o tej-ktorej téme, tým viac si mylne myslíme, že vieme všetko a naopak, čím viac informácií a vedomostí v určitej problematike máme, tým máme tendenciu podceňovať vlastné schopnosti. Ich výskum však ide hlbšie.

Ľudia, s nižšími kompetenciami si svoje slabé vedomosti nepriznajú, ani keď sú konfrontovaní s reálnymi výsledkami. Dokázali tiež, že svoje nedostatky si uvedomia iba vtedy, ak danú problematiku začnú študovať. A naopak, ľuďia s vysokými znalosťami, majú tendenciu preceňovať schopnosti druhých.

Iste poznáš prípady, kedy sa niekto bezhlavo vrhne na nejaký problém, či sa rozhodne v niečom podnikať bez toho, aby mali šajnu, do čoho idú. Kompetentní ľudia vidia všetky súvislosti, vnímaju úskalia a prekážky, lebo vedia o problematike veľa a nezačali by niečo len tak, hrrr-brrr. Sranda je, že aj keby ste aj ‚snílkovi‘ vysvetlili, prečo je to alebo ono ináč, ako si myslí, pravdepodobne by ste nepochodili. Niekedy jednoducho nevysvetlíš, nech robíš, čo robíš.

Ak teda niekedy váhame, či sa máme do niečoho pustiť, je skoro isté, že už nejaký iný ‚človek bez zábran‘ to robiť začal. Proste do toho išiel. V skutočnosti možno bol trochu jednoduchší, to však ešte neznamená, že skončil neúspechom. Podľa vedcov si ten blbší bude myslieť, aký je naj-sám-super ešte viac a ten kompetentný sa bude cítiť menejcenne.

Dizajnérka Romana Klimeková pristupuje k obytným priestorom s citom, ktorý tieto interiéry potrebujú. S istotou používa kombinácie materiálov a štruktúr, ktoré pri ľahostajnom radení ľahko skĺznu do úrovne vkusu z ľavej časti Dunning-Krugerovych grafov. Ďakujeme, skvelé!

Romana Klimeková - interiérový dizajn bytu

Kredit- Romana Klimeková | @romiik | https://www.romiklimekova.com/

Foto- Lucia Jesenská | @luciajesenska |

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Interiérový dizajn kancelárií

Ján Matulník – interiér kancelárií CBRE

V každom projekte interiéru kancelárii ide o čas. Firma bez kancelárie je ako prázdna búda strážneho psa. Síce je tam, ale je k ničomu. Ľudia nemôžu pracovať, zisky idú do potoka. Až by sa mohlo zdať, že je to jediné a zásadné kritérium pri tvorbe kancelárií. Pravda môže byť niekde na pól ceste. Časovú tieseň si často spôsobia práve firmy, ktoré pod tlakom beznádeje a v hodine dvanástej volajú na pomoc dizajnéra. Ťaživý kameň z nedostatku času tak hodia na plecia kreatívca. Teraz už nič nebráni očakávať tip-top výsledok.

Nuž, taký je charakter väčšiny firemných kancelárii. Podobný tlak sa dá zvádnuť po mnohých skúsenostiach s týmto typom projektov, kedy je dôležité urobiť to rýchlo a dobre. Reálne si však treba položiť otázku, akú kvalitu očakávať, keď na návrh veľkého priestoru je toľko času ako na výrobu kancelárskeho stola či stoličky. Firmy u nás pomaly začínajú chápať, že príprava projektu interiéru vyžaduje správnu dávku času a súčinnosti pri zadávaní okrajových podmienok.

Ak sa všetko dobre stíha, je treba sa pripraviť na to, čo ukazujú výsledky vedcov. Tí totiž zistili, že vo vrcholovom manažmente sa to hemží ťažkými egami, narcismi s psychopatickými sklonmi. Jemná forma tohto ‚postihnutia‘ sa prejavuje napríklad aj tak, že manažér dáva spätnú väzbu iba na veci, ktoré sú zlé. Dizajnér, ktorý robí pre firmy má dlhodobým cvikom nábeh na vypestovanie slušnej hrošej kože, bez ktorej hrozí riziko súboja titánov – lebo priznajme si – ani architekti ani dizajnéri nie sú žiadne emočne rozvarené krumple.

Architekti zo spoločnosti CBRE, ktorá sa špecializuje na firemné priestory, iste museli prejsť vysokou školou úsudku a vyhodnotenia prvého dojmu. Kumšt totiž nevzniká iba pracovným drilom, ale aj zodpovednou prácou s ľuďmi. Interiér firmy CBRE ukazuje, že kancelárie dávno nie sú iba počítače a tlačiarne. Je prešpikovaný kúzelnými zákutiami a dobrou atmosférou. Takto by sme chceli pracovať, takto to chceme! Paráda.

Ján Matulník - interiér kancelárií CBRE

Kredit- Ján Matulník | Ivana Kvietková | Ladislav Kušnyer

Foto- Pavel Kudiváni | https://www.kudivaniphotography.com/ | @kudivaniphotography

Refs- @cbre_officeroka | https://www.cbre.sk/ | @kinnarps_slovakia | @hosu_office | @uniqcresco | @idonaofficial

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Cerberi štúdio, inteiér co-work, Náš kancel

Cerberi studio – interiér co-workingového priestoru Náš Kancel

Coworking spaces alebo spoločné pracovné priestory. Tento termín prihrmel pred rokmi a za veľmi krátku dobu vznikla sub-kultúru pracovnej komunity, hip-hop pracovného štýlu, ikona mileniánov, slniečko komercie. Je tomu len pár modelov iphonov dozadu, kedy u nás začínali pamätné inkubátory inkubovať. Záblesk modelu spoločných pracovných priestorov vznikol v roku 2005 v Amerike.

Dnes je coworking akýsi prirodzený post-montessori vývoj. Prináša príležitosť na interakciu individuálnych talentov. Používajú ho najmä obchodníci, umelci, programátori, konzultanti, dizajnéri, makléri, malé firmy. Ak zafunguje synergia, tak má táto kultúra veľké výhody. Je to skoro ako práca z domu so sociálnym kontaktom. Vývoj je taký rýchly, že ak dnes niekto povie, že pracuje z kaviarne, tak dostane otázku s nepochopením – odkiaľ? Z jaskyne?

Cowork Náš Kancel je bývalý železničný sklad, ktorý Cerberi premenili na mekku genii locorum. Akože, tehlové parapety, páčkové vypínače, pravá železničiarska vitráž, kráľovská podlaha, borovicová povinnosť či káble svietené laserom? Tu sa už dvíhajú oba palce z klávesnice. Super projekt.

Cerberi studio - co-work dizajn Náš Kancel

Kredit- Cerberi studio | http://www.cerberi.sk | Martin Bosík | Viktória Szabóová | Filip Krump

Refs- http://industrialnestavby.sk | @industrialne_stavby

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
HC Slovan Sky Lounge, interiérový dizajn

Fischers architects – Interiér VIP lounge HC Slovan

V prístupe k dizajnu interiérov môžeme aplikovať dva základné princípy. Tým prvým je dizajn zameraný na človeka, ďalším je dizajn zameraný na činnosť alebo aktivitu. Všeobecne sú tieto pojmy známe ako Human centered design a Activity centered design. Kým prvý zohľadňuje požiadavky väčšej skupiny ľudí a hľadá pre ňu model univerzálneho dizajnu, ktorý funguje takmer pre každného, druhý pristupuje k dizajnu cez poznanie technológie, procesov a hľadá najlepšie riešenia a použitie ku konkrétnym činnostiam.

Dnes sa vedie polemika, ktorý z prístupov je výhodnejší. Vyzerá to tak, že techniky dizajnu zamerané na človeka alebo universal design sa viac hodia pre architektúru a interiérový dizajn. Dizajn zameraný na činnosť je zase výhodnejší v produktovom dizajn. Je teda zjavné, že v interiéroch to bude kombinácia oboch prístupov. Dôležité je, aby dizajn vznikol so základnou myšlienkou, ktorú treba kriticky skúmať, skúšať a vylepšovať. To sú prístupy, ktoré nás posúvajú k inovácii.

Pri dizajne priestoru ako VIP lounge na hokejovom štadióne sa môže objaviť viac súbežných požiadaviek, ktoré sa výrazne líšia. Zážitok zo športu vs. zážitok z chlastačky. Súkromné vs. verejné podujatie. Už len tieto dva príklady predstavujú potrebu zapracovania inverzných požiadaviek do procesu dizajnu, čo definuje náročnosť tohto procesu. Tím z ateliéru Fischer mal teda určite sťaženú úlohu, s ktorou sa musel riadne popasovať. A to všetko pre kúsok gumy, čo kĺže po ľade.

Fischers architects -Dizajn VIP salóna HC Slovan

Kredit- Ateliér FISCHER | http://www.fischers.sk | Dušan Fischer, Ján Jacko, Richard Koseček, Zoran Samoľ, Mojmír Vychodil, Igor Lauko, Katarína Fischerová, Dušan Kolenkáš, Tamara Závodná, Juraj Závodný

Foto- Pavel Meluš

Refs- http://www.hcslovan.sk | @hcslovan

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Interiérový dizajn reštaurácie

Náš Ateliér – interiér reštaurácie Habibi

Asi sa to celkom nedá nazvať obmedzenie, avšak jedným znakom tradičného orientálneho dizajnu je, že vylučuje figurálno. Ťažko v ňom preto budete hľadať čokoľvek spojené s ľudským telom. Prevládajú geometrické tvary, prípadne florálne alebo zvieracie motívy. Bolo by zaujímavé, ako by sa v tomto štýle vyjadroval Michelangelo. Možno by už v tom období položil základy príncípov parametrického dizajnu. Ten definuje okrajové podmienky, akési fyzikálne zákony imaginárneho prostredia. Do neho sa potom vloží objekt, napríklad čiara, krivka, útvar, ktorý sa v tomto prostredí sám, podľa predpísaných zákonov pretvotí. Toto už funguje v architektúre, kedy architekti hľadajú takú definíciu imaginárneho prostredia, v ktorom sa tvoria konštrukcie realizovateľné v skutočnom svete. Akokoľvek sa táto metóda javí ako abstraktná, po čase bude zrejme tvoriť základný engine pre architektúru, ktorú bude tvoriť umelá inteligencia.

Pohľadom na tento čarovný, farebný a netradičný priestor od Náš Ateliér môžu vzniknúť zaujímavé súvislosti a úvahy. Podobné zadania musia byť veľmi inšpiratívne, pretože nás nútia uvažovať inak, ako sme zvyknutí.

Náš Ateliér - dizajn reštaurácie Habibi

Kredit- https://nasatelier.sk/ | @katarinaluciakova | @barbora_base
Katarína Kupčáková Luciaková, Barbora Petrovičová Bašeová

Refs- http://www.habibizilina.sk/

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
interiérový dizajn - kancelársky priestor

ABNORMAL architecture & design- interier kancelárii

Kombinácia sivej a hnedej bola ešte donedávna považovaná… Je vlastne jedno aká bola, pretože trendy sa menia a je mnoho spôsobov, ako vznikajú. Ten tradičný je, keď super firma zamestná super tím a super dizajnéra. Super firma zabalí produkt do super príbehu. Tento super produkt potom ohne iné produkty na svoj obraz. A je z toho trend. Opak trendu je tradícia. V nej sa nič nemení. Je to akási kapsula, ktorá zachytáva fázu, kedy sa objavil trend natoľko silný, aby vydržal oveľa dlhšie ako jednu sezónu. V tradícií síce niet pokroku, ale vačšinou má pozitívny, ikonický charakter. Taká je zrejme aj kombinácia bielej, čiernej a hnedej. Je to kombinácia, ktorá odráža všetky, skoro všetky a zároveň žiadnu farbu z viditeľného spektra. Je to výbušná zmes, ktorá potrebuje byť správne namiešaná. Architekti z Abnormal na tomto projekte kancelárii, ukázali, ako z odtieňov kontrastných farieb vytvoriť nevinný priestor, ktorým sa jednoducho nedá uraziť.

ABNORMAL architecture & design - interiér kancelárie Pezinok

Kredit- http://www.abnormal.sk/ | Autori- Karol Dudík @abnormal_karol, Marek Frič

Foto- Martin Žilka, https://photomartini.com , @photomartini

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Interiérový dizajn tanečnej školy

A.PRO Architekti – interiérový dizajn Dance School River Park

Tanečné školy sa špecializujú a ponúkajú svoje priestory pre rôzne úrovne umenia tanca. Tanec je určite zaujímavý segment a neodmysliteľne patrí k spoločenskému životu mnoho storočí. Vedci presne nevedia vysvetliť, prečo práve tanečný pohyb našim mozgom doslova hádže. Možno je to v synchronizácii zvuku hudby s pohybom, pričom hudba samotná pôsobí na naše zmysly. Preto spojenie hudby a tanca je veľmi intenzívnym zážitkom. Iste, sú aj takí, ktorí majú z tanca fóbiu a nechcú sa strápniť na rodinnej akcii či svadbe. Dupkajú si ale nenápadne nohou do rytmu, čo je prvým pozitívnym vnemom hudby. Pozitívne emócie v nás dokonca navodzuje aj pohľad na tanec. Áno, vieme donekonečna pozerať programy typu Let’s dance alebo krasokorčuľovanie. Preto na dizajn tanečnej školy je dobré hľadieť ako na ušľachtilý priestor, v ktorom ľudia prichádzajú do styku s pozitívnymi myšlienkami. Pár zásad navrhovania by sme mohli zhrnúť nasledovne:
– Dostatok priestoru. Pri tanci sa pohybuje na veľkej ploche. Výška priestoru je dôležitá, tanečník sa môže vnímať v širšom kontexte.
– Hladké a teplé podlahy. Mnohí tanečníci tancujú naboso. Je preto zrejmé mať bezpečný povrch. Odpružená, napríklad plávajúca, podlaha je základom pre všetky tance. Chránia sa kĺby pri doskokoch a pádoch.
– Dostatok vetrania. Tanec je náročná aktivita, pričom sa spotrebuje mnoho vzduchu. Mnohí si myslia, že vetraniu stačí klimatizácia. Nestačí. Treba navrhnúť dostatočný prísun kyslíka, a tým dobrú výmenu vzduchu.
– Prirodzené svetlo. Tanečníci ho milujú. Denné svetlo nenahradí žiadna žiarovka.
– Ticho. Súčasný tanec žije aj jemnou hudbou, ktorá sa používa pri strečingu a zahrievaní. Chybou je spájať priestory na tanec s inými telesnými aktivitami. Pre tanečníka nie nič zaťažujúcejšie ako hluk zo športovej aktivity.
V tomto smere A.pro Architekti urobili skvelú prácu.

A.PRO Architekti - dizajn tanečnej školy

Kredit: http://www.apro.sk/ | Architekti: Martin Bajtek  |  Matúš Konček  |  Martin Matunák  |  Ľuboš Poláček

Refs: https://www.riverparkdanceschool.sk/ | @riverparkdanceschool

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Juraj-Tesák-architekti-interiér-kancelárii-crowdberry

Juraj Tesák Architekti – interiér firmy Crowdberry

Korporátne, firemné a biznis zadania pri riešení projektov interiéru sú značne odlišné od projektov na obytný priestor. Kým rezidencie riešia požiadavky, ktoré sú špecifické tým, že sú osobné a subjektívne, komerčné priestory sledujú iné priority. Človek doma investuje do vlastného životného priestoru, svojho pohodlia a životného zázemia. To podlieha množstvu osobných preferencií. Bolo by naivné si myslieť, že firmy nevyhnutne potrebujú ponúkať maximálny komfort svojim zamestnancom alebo klientom. Avšak momentálny vývoj ukazuje, že spoločnosti, ktoré tak robia, dosahujú lepšiu konverziu na vyčerpanom trhu práce a rozvíjajúcej sa oblasti služieb na Slovensku.

Konkurenčné prostredie sa mení. Investícia do firemných pracovísk alebo prevádzok netvorí priamy zisk ani sa na ňom nijako nepodieľa. Tvorí však obraz spoločenskej a kultúrnej zodpovednosti. Úspech už neznamená mať iba dobrý produkt, ktorý sa v obmenách ponúka. Klienti sú náročnejší a hľadajú pridanú hodnotu, ktorá spočíva skôr v riešeniach a službách. Aj B2B sektor hľadá partnerov a nie rande na jednu noc. Táto filozofia neunikla ani crowdfundingovej spoločnosti Crowdberry, ktorá si pre svojich návštevníkov a partnerov pripravila miesto, kde sa môžu viesť biznis rozhovory na inej úrovni. Crowdberry tak dáva najavo, že im záleží na svojich partneroch aj zamestnancoch. Vo vyjadrení tohto výrazu im pomohli Juraj Tesák architekti. Ukazuje sa, že dobrá myšlienka sa zaobíde bez zbytočnej opulentnosti a póz. Veľmi nenápadný a nenáročný interiér pôsobí premyslene a veľmi prirodzene. Firma s víziou a dizajnér so skúsenosťami, také projekty musia byť inšpiráciou ku kvalite a profesionalite.

Hneď po vstupe sa človek ocitne v príjemnej investičnej kaviarni, ktorá tvorí centrálny priestor. Nachádza sa tu aj malé javisko určené na prezentovanie firiem s pohodlným posedením na diskusiu a zodpovedanie otázok investorov.  Interiér bol navrhnutý sviežo, aby sa tu mladé firmy a mladí investori cítili príjemne a aby bol zároveň potlačený korporačný „feeling“. Na rozdiel od dynamického a sviežeho centrálneho priestoru sú pracovné miestnosti riešené jednoducho. Prevláda v nich farebná jednoduchosť, aby sa tu človek cítil príjemne a nebol rozptyľovaný rušivými prvkami. Je zreteľné, že pri tvorbe kancelárií bola snaha o prinesenie a zakomponovanie drobných „workplace“ princípov.

Juraj Tesák Architekti - interiér firmy Crowdberry

Kredit: http://www.tesak.sk/ | @jurajtesak | autor: Juraj Tesák

Foto: Andrea Kučišová | @kucisova

refs: https://www.asb.sk/

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

A.M. Architects – interiér firmy Sygic

Firma Sygic patrí medzi slovenské firmy, ktoré vedia, kde je sever. Bodaj by aj nie, keď si na to vyvinuli software, ktorý ho v ťažkej chvíli dezorientácie ukáže. Týmto IT developerom sa podarilo preraziť so svojou prácou do sveta a zdá sa, že im ide karta. O tom, že áčkové firmy potrebujú áčkových ľudí, netreba príliš veľa diskutovať. Áčkoví ľudia majú svoje požiadavky a predstavy veľmi jasne štrukturované a sú náročnejší ako priemerná šeď. Udržať si takých ľudí nie je len budgete. To veľmi dobre pochopil aj Google. Začali tvoriť priestory, ktoré ľuďom s IQ vyšším ako nadmorská výška Bratislavy, poskytujú dostatočný pocit pohody, inakosti a spoločenskej dôležitosti. Priemer je v tomto prípade nedostatočný. Robiť veci inak sa rozhodne oplatí. Úlety, na ktoré sme si v podaní giganta časom zvykli, nastavili novú latku v tvorbe inovatívnych priestorov. Tie sú zacielené na potreby ľudí, ktorí ho používajú. Pomáha to k stimulácií a k udržaniu hladiny kreativity na vyššej úrovni. Investovať do kvalitných priestorov sa preto rozhodne oplatí. Toto v Sygic tiež pochopili a pre svojich ľudí dali dokopy priestory, v ktorých sa určite dobre pracuje a je ťažko ich len tak opúštať. Strategicky to firme pomáha držať a efektívne rozvíjať svoje know-how. Architekti z A.M. architects si dizajn priestorov pre Sygic zjavne naplno užili. Veď tvoriť pre iných tvorcov, k tomu náročných, je zadanie, na ktoré nemá každá kancelária.

A.M. Architects - interiér firmy Sygic

Kredit: http://am-architects.eu/ , Ing.arch. Boris Schultz @boris.schultz.9, Ing.arch. Richard Baláži @richardbalazi, Mgr.art. Martina Boháčová, Ing. arch. Štefan Vrabec, Ing. arch. Ivana Kvietková

Foto: Martin Žilka @photomartini | https://photomartini.com

refs: https://www.sygic.com/ , @lifeatsygic | https://www.techo.sk/ , @techo_slovensko

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

Roman Žitňanský + GutGut – interiér firmy Ga Drilling

Slovensko je mladá krajina. Napriek tomu sme si mnohým prešli. Boli sme pod niekým, s niekým, boli sme oslobodení, obsadení, boli sme čierna diera aj tiger. Teraz máme čiernu dieru, aj Čierne diery. Vo svete je viac ako 50 metropol, do ktorých by sme sa my všetci, Slováci, napratali. Taká štúrovská komunitka. Napriek tomu máme čo to svetu ukázať. Našim ľuďom sa podarilo vytuningovať Fantomasovo lietajúce auto, postaviť mrakodrap v Shanghaji, vyhnať Zuzanu na mínové polia. Dnes robíme také diery, že nám ich závidia oveľa silnejšie medvede. Firma Ga Drilling, ktorá úspešne testuje slovenskú technológiu na vŕtanie do zeme, robí tie zázračné diery pomocou plazmy. Doslova kopperfieldovsky nechá zmiznúť všetko, čo je pod vrtákom. Keď sme sa bavili s IT-čkarmi o ich vízii fungovania kancelárií, vysmiali sa nám. Skonštatovali sme totiž, že najväčšou brzdou rozmachu technológií tkvie v dĺžke elektrického kábla – veď aké by to bolo, keby sme všetko nemuseli zapájať káblami. Keď sme potom v SAID pripravovali prezentáciu Slovenska v Bruseli, mali sme možnosť hovoriť s vedeckým mozgom Ga Drillingu, Ivanom Kočišom. Toho sme sa opýtali, akú hlbokú dieru už dokážeme vyvŕtať. To sme sa zase zasmiali my. Teoreticky sme totiž schopní vŕtať do neobmedzenej hĺbky. Akurát je problém, že v extrémnych hĺbkach sa trhá napájací kábel hlavice, ktorý nedokážu poriadne fixovať – ale riešia to, no… Čo k tomu? Architekti Roman Žitňanský v spolupráci s GutGut sa posnažili a vytvorili priestor pre vedcov a inovátorov, v ktorom sa podobné problémy riešia samé. Áno, my všetci, keď robíme dobré veci, pomáhame ostatným dosahovať svoje ciele. Preto najlepšie diela vznikajú, keď sa robia so srdcom a s dobrým úmyslom. V tom musí tkvieť hlavná inšpirácia a motivácia dizajnérskej práce. Perfektné vo všetkých uhloch.

Roman Žitňanský + GutGut - interiér firmy Ga Drilling

Kredit: http://www.romanzitnansky.com , @roman_zitnansky | http://www.gutgut.sk/ , @gutgut_architects

Foto: Nora a Jakub

refs: https://www.gadrilling.com/sk/ | @gadrilling

Following

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme