Tag interiéru: drevený strop

HC Slovan Sky Lounge, interiérový dizajn

Fischers architects – Interiér VIP lounge HC Slovan

V prístupe k dizajnu interiérov môžeme aplikovať dva základné princípy. Tým prvým je dizajn zameraný na človeka, ďalším je dizajn zameraný na činnosť alebo aktivitu. Všeobecne sú tieto pojmy známe ako Human centered design a Activity centered design. Kým prvý zohľadňuje požiadavky väčšej skupiny ľudí a hľadá pre ňu model univerzálneho dizajnu, ktorý funguje takmer pre každného, druhý pristupuje k dizajnu cez poznanie technológie, procesov a hľadá najlepšie riešenia a použitie ku konkrétnym činnostiam.

Dnes sa vedie polemika, ktorý z prístupov je výhodnejší. Vyzerá to tak, že techniky dizajnu zamerané na človeka alebo universal design sa viac hodia pre architektúru a interiérový dizajn. Dizajn zameraný na činnosť je zase výhodnejší v produktovom dizajn. Je teda zjavné, že v interiéroch to bude kombinácia oboch prístupov. Dôležité je, aby dizajn vznikol so základnou myšlienkou, ktorú treba kriticky skúmať, skúšať a vylepšovať. To sú prístupy, ktoré nás posúvajú k inovácii.

Pri dizajne priestoru ako VIP lounge na hokejovom štadióne sa môže objaviť viac súbežných požiadaviek, ktoré sa výrazne líšia. Zážitok zo športu vs. zážitok z chlastačky. Súkromné vs. verejné podujatie. Už len tieto dva príklady predstavujú potrebu zapracovania inverzných požiadaviek do procesu dizajnu, čo definuje náročnosť tohto procesu. Tím z ateliéru Fischer mal teda určite sťaženú úlohu, s ktorou sa musel riadne popasovať. A to všetko pre kúsok gumy, čo kĺže po ľade.

Fischers architects -Dizajn VIP salóna HC Slovan

Kredit- Ateliér FISCHER | http://www.fischers.sk | Dušan Fischer, Ján Jacko, Richard Koseček, Zoran Samoľ, Mojmír Vychodil, Igor Lauko, Katarína Fischerová, Dušan Kolenkáš, Tamara Závodná, Juraj Závodný

Foto- Pavel Meluš

Refs- http://www.hcslovan.sk | @hcslovan

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Dizajn japonskej reštaurácie SATORI

Performa architects – interiér reštaurácie Satori Fusion

Vplyv japonského dizajnu a architektúry na súčasné trendy je nespochybniteľný. Získať však autorizáciu architekta v Japonsku je zložitý proces. Aj mnohí známi architekti fungujú bez vlastnej licencie.

Podobne ako u nás, cesta k povolaniu architekt začína 6-ročným špecializovaným štúdiom. 10-ročná prax v kancelárii s licenciou je ďalšou nevyhnutnosťou. Úspešnosť získania najvyššieho stupňa licencie v Japonsku sa pohybuje niekde do 10%. Tým sa tieto kritéria v realite ešte predlžujú. Byť architektom v Japonsku teda znamená, že je to skutočná životná cesta, ktorá si vyžaduje dlhodobú drinu a skúsenosti. Nastavený systém je veľmi nekompromisný, avšak produkuje to najlepšie z najlepšieho.

Preslávený japonský minimalizmus nepozostáva iba z čistých línií a jednoduchých tvarov. Táto filozofia je oveľa hlbšia. Nie je ani tak o veciach, ktoré v interiéri sú, ale o tých, ktoré tam nie sú. Napríklad matrace. Taštičkové, s pružinami, pamäťovou penou, gélovými podložkami, z konského vlasu, 7 zónové a podobné vychytávky. Japoncom stačí tehla pod hlavu a podlaha. Vidličky, lyžičky, nožíky na také mäso, onakú rybu, dezertný príbor. Japoncom stačia dve paličky. Stoličky? Načo, keď môžeš sedieť na zemi. Podobný je aj interiér tejto reštaurácie, kam architekti zobrali iba to, čo je skutočne potrebné. Všetko ostatné nechali pekne tam, kde to nebude zavadzať.

Vykonali sa búracie práce a stavebné úpravy, inštalovali sa nové rozvody zdravotechniky, vzduchotechniky a elektroinštalácie. Vytvorili sa tým tri oddelené zóny pre zákazníkov – hlavná vstupná časť s najväčšou kapacitou (39 miest), zadná polouzavretá časť s menšou kapacitou (12 miest). Pokoj interiéru dodáva použitie množstva masívneho, ručne kartáčovaného dreva a neutrálnych farieb šedej a čiernej. Práve čierna farba a hra so svetlom evokuje pocit tajomna, zmenšuje priestor, čím ho v kombinácii s drevom zútulňuje. V harmonickej symbolike sú riešené i hygienické zariadenia. Stropy sú z veľkej časti čierne, čo napomáha k zvýrazneniu zavesenej drevenej  konštrukcie, ktorá svojim rastrom pripomína prepletené japonské paličky… píšu Performa architekti

Performa architects - interiér reštaurácia SATORI Nitra

Kredit- https://www.performa-architects.com/ | @performa_architects | @filiprikler, @filippipiska, Filip Prikler, Filip Pipiška

Foto- Jakub Markech | @lousyauber | http://jakubmarkech.com/

Refs- https://www.satorinr.sk | @satorinr

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Interiérový dizajn fitness centra

Aprox architects – interiér fitness centra Golem Club Avion

Nedávno sme sa s priateľmi rozprávali o tom, ako vnímajú prácu interiérových dizajnérov a architektov. Už vo veľmi malej skupine sme zistili, že sme buržuji, ktorých práca je obyčajným ľuďom vzdialená. Robíme pekné a drahé obrázky. Ževraj nie sme tí, ktorí vedia o procese v stavebníctve toľko ako stavebná firma, dozor, či majster robotník. Sme tí, čo veľa rozprávajú a pijú veľa prosecca. Sme tí, ktorí sa neoslovujú prví alebo sa oslovujú iba v prípade, keď už je katastrofa nezvratná. Väčšina priateľov ani netušila, s čím všetkým sa mohli poradiť a akú pomoc mohli dostať. Vyšlo nám, že stále málo komunikujeme. A keď aj komunikujeme, tak zle. Kreatívne profesie majú pred sebou zásadnú úlohu – prelomiť bariéru nedostupnosti.

Fitness je pekný príklad. Žijeme v dobe, keď je pohyb oslavovaní – bodaj by aj nie. Veď v práci sedíme, chodíme iba autom a cvičíme palcom na displeji. Už vieme, že to nestačí a potrebujeme sa hýbať. Tak hrrr, do fitness centra, naložiť činky, rozhýbať chrbát. Ibaže, aj taká prirodzená vec, ako pohybová aktivita vyžaduje správnu techniku, intenzitu. Nesprávne cvičenie má opačný dopad na zdravie ako očakávame a k tomu je demotivujúce. Ak sa však poradíme s osobným trénerom, ktorý nám ukáže a prevedie nás správnymi technikami – naberá cvičenie iný level. Prináša to výsledky, cítime sa lepšie a sme tak povzbudení v pokračovaní.

Ale. Veľké ale. Komunikácia typu – keď ma bolí zub, idem k zubárovi, keď chcem správne cvičiť idem za trénerom, keď chcem dom, idem za architektom – zjavne nestačí. Ľudia potrebujú osobnú, pozitívnu skúsenosť. Preto sa v prvom rade musíme snažiť, aby boli výsledky našej práce dobré, aby sme o nich hovorili a ukázali ľuďom, v čom je zmysel dizajnu a architektúry.

Aprox Architekti - Golem Club

Kredit- http://www.aprox.sk/ | autor: Ľubomír Mezovský

Foto- aprox.sk

Refs- https://golemclub.sk | @golem_club

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Interierovy dizajn, AB atelier, Tri studnicky hotel

AB-Ateliér – interiér hotela Tri Studničky

Hotel Tri Studničky dostal prívlastok „adult friendly“. Doslovne, mal by sa správať priateľsky k dospelým. Poskytuje teda službu tým, ktorí nechcú vidieť okolo seba lietať žiadne ratolesti, veď si prišli od svojich oddýchnuť . Alebo tým, ktorí sa chcú zabaviť a nebrať ohľad na ostražitých, alebo naopak príliš ľakhomyseľných rodičov, ktorí nechajú deťom všetok voľný priestor – na lomoz, huriavk a džavot. V takom hoteli sa teda dá odstrihnúť.

Robiť dizajn iba pre dospelých veci značne zjednodušuje. Netreba príliš zvažovať hendikepy. U nás sa ešte často spája hendikep iba s „vozíčkármi“, keď odstrániť prahy a urobiť rampy je základná vec, ktorej sa podriaďuje dizajn pri návrhu pre ľudí s obmedzením. Dizajn pre ľudí však musí brať do úvahy veľa iných obmedzení. Taký rodič je obmedzený nutnosťou pretlačiť sa s kočíkom na tretie, deti sú hendikep sami o sebe – sú malé a zraniteľné. Hendikepovaní sú aj ľudia, ktorí nemusia byť slepí, stačí, keď vidia horšie alebo nevidia farby. Staroba míňa elfov, ľudia také šťastie zatiaľ nemajú. Zlomená noha, barle, seknutý nerv či sršňom do oka sú chvíle, keď si uvedomíme obmedzenia a zistíme, že – tam je schod, to nedám, toto je vysoko, katastrofálna stolička, nevidím na to, teraz kade a podobne. Ľudí s obmedzením nemožno prehliadať, pretože ich je viac ako 10%. Dizajn treba robiť pre ľudí a zohľadňovať potreby všetkých. Architektom z AB ateliér sa ostáva poďakovať za inšpiratívny projekt. Plne totiž vystihol predstavy hoteliera.

AB-Ateliér | interiér hotela Tri Studničky

Kredit- http://www.ab-atelier.sk | Autori- Martin Bišťan , Stanislav Šutvaj , Marián Švec
Spolupráca- Michal Šištík, Peter Suďa

Foto- Marek Hajkovský | @marekhajkovsky

Refs- https://tristudnicky.sk |

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme
Interiérový dizajn tanečnej školy

A.PRO Architekti – interiérový dizajn Dance School River Park

Tanečné školy sa špecializujú a ponúkajú svoje priestory pre rôzne úrovne umenia tanca. Tanec je určite zaujímavý segment a neodmysliteľne patrí k spoločenskému životu mnoho storočí. Vedci presne nevedia vysvetliť, prečo práve tanečný pohyb našim mozgom doslova hádže. Možno je to v synchronizácii zvuku hudby s pohybom, pričom hudba samotná pôsobí na naše zmysly. Preto spojenie hudby a tanca je veľmi intenzívnym zážitkom. Iste, sú aj takí, ktorí majú z tanca fóbiu a nechcú sa strápniť na rodinnej akcii či svadbe. Dupkajú si ale nenápadne nohou do rytmu, čo je prvým pozitívnym vnemom hudby. Pozitívne emócie v nás dokonca navodzuje aj pohľad na tanec. Áno, vieme donekonečna pozerať programy typu Let’s dance alebo krasokorčuľovanie. Preto na dizajn tanečnej školy je dobré hľadieť ako na ušľachtilý priestor, v ktorom ľudia prichádzajú do styku s pozitívnymi myšlienkami. Pár zásad navrhovania by sme mohli zhrnúť nasledovne:
– Dostatok priestoru. Pri tanci sa pohybuje na veľkej ploche. Výška priestoru je dôležitá, tanečník sa môže vnímať v širšom kontexte.
– Hladké a teplé podlahy. Mnohí tanečníci tancujú naboso. Je preto zrejmé mať bezpečný povrch. Odpružená, napríklad plávajúca, podlaha je základom pre všetky tance. Chránia sa kĺby pri doskokoch a pádoch.
– Dostatok vetrania. Tanec je náročná aktivita, pričom sa spotrebuje mnoho vzduchu. Mnohí si myslia, že vetraniu stačí klimatizácia. Nestačí. Treba navrhnúť dostatočný prísun kyslíka, a tým dobrú výmenu vzduchu.
– Prirodzené svetlo. Tanečníci ho milujú. Denné svetlo nenahradí žiadna žiarovka.
– Ticho. Súčasný tanec žije aj jemnou hudbou, ktorá sa používa pri strečingu a zahrievaní. Chybou je spájať priestory na tanec s inými telesnými aktivitami. Pre tanečníka nie nič zaťažujúcejšie ako hluk zo športovej aktivity.
V tomto smere A.pro Architekti urobili skvelú prácu.

A.PRO Architekti - dizajn tanečnej školy

Kredit: http://www.apro.sk/ | Architekti: Martin Bajtek  |  Matúš Konček  |  Martin Matunák  |  Ľuboš Poláček

Refs: https://www.riverparkdanceschool.sk/ | @riverparkdanceschool

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

A.M. Architects – interiér firmy Sygic

Firma Sygic patrí medzi slovenské firmy, ktoré vedia, kde je sever. Bodaj by aj nie, keď si na to vyvinuli software, ktorý ho v ťažkej chvíli dezorientácie ukáže. Týmto IT developerom sa podarilo preraziť so svojou prácou do sveta a zdá sa, že im ide karta. O tom, že áčkové firmy potrebujú áčkových ľudí, netreba príliš veľa diskutovať. Áčkoví ľudia majú svoje požiadavky a predstavy veľmi jasne štrukturované a sú náročnejší ako priemerná šeď. Udržať si takých ľudí nie je len budgete. To veľmi dobre pochopil aj Google. Začali tvoriť priestory, ktoré ľuďom s IQ vyšším ako nadmorská výška Bratislavy, poskytujú dostatočný pocit pohody, inakosti a spoločenskej dôležitosti. Priemer je v tomto prípade nedostatočný. Robiť veci inak sa rozhodne oplatí. Úlety, na ktoré sme si v podaní giganta časom zvykli, nastavili novú latku v tvorbe inovatívnych priestorov. Tie sú zacielené na potreby ľudí, ktorí ho používajú. Pomáha to k stimulácií a k udržaniu hladiny kreativity na vyššej úrovni. Investovať do kvalitných priestorov sa preto rozhodne oplatí. Toto v Sygic tiež pochopili a pre svojich ľudí dali dokopy priestory, v ktorých sa určite dobre pracuje a je ťažko ich len tak opúštať. Strategicky to firme pomáha držať a efektívne rozvíjať svoje know-how. Architekti z A.M. architects si dizajn priestorov pre Sygic zjavne naplno užili. Veď tvoriť pre iných tvorcov, k tomu náročných, je zadanie, na ktoré nemá každá kancelária.

A.M. Architects - interiér firmy Sygic

Kredit: http://am-architects.eu/ , Ing.arch. Boris Schultz @boris.schultz.9, Ing.arch. Richard Baláži @richardbalazi, Mgr.art. Martina Boháčová, Ing. arch. Štefan Vrabec, Ing. arch. Ivana Kvietková

Foto: Martin Žilka @photomartini | https://photomartini.com

refs: https://www.sygic.com/ , @lifeatsygic | https://www.techo.sk/ , @techo_slovensko

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

Richard Královič – rekonštrukcia rodinného domu

Mnoho ľudí si túži kúpiť staručký dom a zrealizovať svoj romantický sen o ideálnom bývaní s príbehom histórie. Trávia hodiny sledovaním televíznych programov o rekonštrukciách, kupujú life-stylové časopisy plné roztomilých obrázkov. Dúfajú, že jedného dňa budú schopní vdýchnuť život starej kráse s neobmedzenou ľudskou tvorivosťou, tvrdou prácou a tak ten príbeh uzavrieť v dokonalosť. V televízii to všetko vyzerá neskutočne vzrušujúco a zábavne. Realita je iná, nespochybniteľne. Starý dom dokáže odkryť svoje tajomstvá a tie bývajú častokrát strašidelné. O reálnych bubákoch tu však nie je reč. Rozpisovať sa o hrozbách konštrukčných, inštalačných či inak skrytých by bolo na samostatný text. Čo je naozaj potrebné je veľké zanietenie, nadšenie, vášeň, dokázať akceptovať kompromisy, mať k dispozícii šikovných majstrov, stolárov a hlavne osvieteného, rozvážneho manažéra. Architekta. Takým bol iste aj Richard Královič, ktorý zvládol výzvu svojho klienta. Vytvoril živý priestor pre veľkú rodinu s malými deťmi rekonštrukciou vyše storočného pôvodného levočského domu v historickom centre. Zakomponovaním starých prvkov domu a vhodných novotvarov vytvoril čarovné miesto na život a splnil tak svojmu klientovi romantický sen o bývaní.

V dome, počas rekonštrukcie, zostalo mnoho artefaktov a prvkov z minulosti domu. To, čo sa dalo použiť, našlo v dome svoje uplatnenie. Kamenné múry a klenbové konštrukcie sa v suteréne vyčistili a vypieskovali, kamenný nápis jedného z pôvodných majiteľov našiel svoje nové miesto v intarzii do štukovej steny v kuchyni, časti pôvodných drevených trámov krovovej konštrukcie zasa poslúžili ako “nosiče” osvetlenia v pivničných klenbových priestoroch, či ako súčasť vonkajšej časti krbového telesa  v obývacej miestnosti. Celkovo sa prestavba snažila o zachovanie charakteristiky pôvodného levočského domu, o súlad s energiou historického centra mesta, deje sa tak však bez zbytočnej okatosti, avšak na druhej strane i bez prílišnej opatrnosti pri vnášaní potrebných zmien. píše architekt Richard Královič

Richard Královič - interiér rodinného domu

Kredit: http://www.rkralovic.com/ | @richard.kralovic

Foto: Peter Čintalan  @dynameet_studio | https://www.dynameet.sk/

Refs: https://zazitkovesteny.sk/ | @zuzana_kralovicova

Following


Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

Endorfine – interiér reštaurácie Pizza Mizza

Každý, kto žije v Bratislave dlhšie, si musí pamätať veľko-kapacitné mini-priestory Pizza Mizza v centre mesta. Človek si tam v zime dal obľúbenú pizzu a páchol ako prepálená Hawai. Šialená, ale obľúbená slovenská gastro kombinácia ovocie + syr, v tomto prípade ananás. O nejakom dizajnérskom koncepte interiéru sa nedalo ani uvažovať. Cieľom bolo nahádzať do seba osminky a neutrieť sa pritom o susedovu porciu. Gastro biznis má svoje špecifiká. Úspech podniku nezávisí totiž na kvalite interiéru. Dobrých manažérov, ktorí častokrát nemajú o dizajnérskej tvorbe žiadnu predstavu, zaujíma, kde bude čo napísané, koľko stolov potrebujú umiestniť alebo že na stenách nechcú žiadne hodiny, lebo by sa ľudia náhlili a neobjednávali. Aj keď sa to môže zdať nezmyselné, počúvať skúseného ‚kelnera‘ sa oplatí. Z tých cenných know-how odporúčaní sa dá uvariť zaujímavý pohľad na dizajnový koncept, ktorý bude isto funkčný. Interiér Pizza Mizza v Petržalke od ateliéru Endorfine je zjavne iné cesto, ktoré už pár rokov dobre funguje. Reštaurácia sa nachádza v novom rezidenčnom developmente s priamym pohľadom do kuchyne od zákazníckej časti. Online sledovanie výroby jedál je len doplnkovou, ale skvelou službou. Bezpochyby výborný sa stal priestor pre deti, kde si môžu pripraviť vlastnú pizzu. Veľmi príjemný koncept. Vizuálne stvárnenie interiéru a cesto krútiace sa jedno za druhým sa stalo obľubeným miestom Petržalčanov aj cezpoľných. Skĺbenie dizajnu a predstáv manažéra tu klaplo na jednotku.

Základným motívom reštaurácie PIZZA MIZZA je kontakt zákazníka s jedlom počas celej jeho prípravy. Práve preto je kuchyňa dominantným prvkom riešenia interiéru. Farebné a materiálové riešenia vychádza z troch zón, na ktoré je reštaurácie rozdelená. Reštauračnej časti dominuje prírodné drevo, doplnené korporátnou oranžovou farbou s bielymi a čiernymi doplnkami. Pokojnejšia časť určená na posedenie s vínom alebo kávou sa vyznačuje odtieňmi sivej – betónu a antracitu . Kuchynská časť pôsobí čisto, až sterilne, je celá biela doplnená hliníkom. Aj napriek rôznym materiálom pôsobí interiér celistvo a jednoznačne. píšu @__endorfine

Endorfine - pizza mizza

Kredit: http://www.endorfine.sk | @ __endorfine

Refs: @pizza_mizza_slovakia

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme