Z našej minulosti spred roku 1989 nám ostalo množstvo zručností. Mnohé boli skôr z donútenia, keď nebolo z čoho ani čo vyberať. Dosky od stolára, kachličky z prebytku zo švagrovej práce a dve farby linolea tvorili základnú materiálovú paletu pri tvorbe interiéru. Kvalita výroby bola relatívne dobrá, akurát dodanie obývačkovej steny trvalo pár mesiacov. Mnohým ostali spomienky na vôňu diavy. Naše mamy a babky pravidelne ošetrovali nábytok, dýha vydržala pekná dlhé roky. Veľa vecí si človek urobil sám nie preto, že chcel, ale nemal inú možnosť.
Dnes je situácia rozhodne odlišná. Možností je neúrekom a my nemáme toľko času, aby sme zručnosti oprašovali. Niečo však z prístupu ‚urob si sám‘ ostalo. Takéto uvažovanie netreba odsudzovať. Je to prirodzená motivácia, kedy máme väčšiu radosť a lepší pocit z vecí, ktoré si zmajstrujeme sami. V interiérovom dizajne existuje veľký predpoklad, že tento prístup bude fungovať menej efektívne, ako keby sme činnosti prenechali tým, ktorí sa im venujú profesionálne.
Robiť interiérové úpravy na vlastnú päsť prináša potrebu uvedomiť si zodpovednosť za prípadné chyby. Pri náročnejších procesoch vzniká riziko, ktoré v sebe nesie veľa nástrah – časových, finančných a kvalitatívnych. Možno najjednoduchšie sa to dá opísať pomocou Dunning-Krugerovho efektu, ktorý hovorí o tom, ako ľudia hodnotia vlastné schopnosti a kompetencia. Princíp spočíva v tom, že ľudia s menšími schopnosťami a vedomosťami o nejakej problematike väčšinou preceňujú svoje kompetencie. Keď totiž nepoznajú riziká, tak si z nich ani nerobia ťažkú hlavu. Je to prístup ‚všetko viem‘. Naopak, profesionáli vidia do hĺbky problematiky, vedia kde sú ich medzery a slabé miesta, preto majú tendenciu sa skôr podceňovať. Čiže prístup ‚viem, čo všetko neviem‘. V interiéroch, kde ide o vlastné investície, vlastné pohodlie a životný priestor prináša riziko prístupu ‚všetko viem‘ celkom slušný predpoklad sklamania. Preto nikdy neurobíš chybu, ak sa na niektoré veci opýtaš ľudí, ktorí im rozumejú lepšie ako ty.
Zadanie bolo jasné – kompletne zrekonštruovať tento 2 izbový byt tak, aby vyhovoval súčasným potrebám mladej rodiny s dvoma deťmi. Samozrejme, ako inak, čo najviac uziky za čo najmenej peňazí. Konštrukcia bytu bez nosných stien nám nakoniec umožnila kompletnú zmenu dispozície. Presunom kuchyne do obývacej izby sme získali miesto na vytvorenie detskej izby, čo sa nám následným posunom priečok v dostatočnej miere podarilo. Vďaka svetlému farebnému riešeniu stien a nábytku navrhovaného na mieru chýbajúce metre štvorcové domáci nepociťujú. Bytu nesmierne pomohlo aj vytvorenie francúzkeho okna na balkón s nádherným výhľadom, ktorý sa vďaka netradičnému osadeniu okna výrazne zväčšil, čo pridalo ďalší využiteľný priestor do tohto kompaktného obydlia. píšu 4M-a architekti
Kredit: https://4m-a.sk/ |
