Sem-tam po internetoch pláva slovné spojenie ‚čistý interiér‘. Vtedy je žiadúce sa autora spýtať, čo tým pojmom myslí. Je interiéru poskytovaná opatera a hýčkanie vo forme denno-denného upratovania? Je bez finančných dlhov? Prešiel interiér odvykačkou, abstinuje a má jasnú myseľ? Čistý ako rýdzi, s ničím nepomiešaný? Žije sa v ňom mravne v súlade s desatoro? Nuž, domnienka je, že autor uvažoval o vizuálnej forme interiéru. Možno minimalistickej. Inšpirácia pre vizuálne čistý interiér mohla prísť z japonského, päťstoročného Zen budhistického učenia, od amerického umelca Donalda Judda alebo nemeckého architekta Ludwiga Mies van der Rohe. Ktovie. Platí však niekoľko zásad.
Výber z neutrálnej palety farieb.
Selekcia nadčasových kúskov.
Možnosť úprav v interiéri.
Použitie textúry.
Klasické línie.
Čím viac svetla, tým lepšie.
Zútulniť interiér textilom.
Obložené steny panelmi.
Monochromatické obrazy.
Interiérová zeleň.
Architekti z ateliéru Archstyl napĺňajú všetky predpoklady na to, aby sa ich interiér rekonštrukcie bytu z 50.rokov minulého storočia mohol nazvať vizuálne čistým. Nečakaný, letmý dotyk červených a zlatých solitairov to len potvrdzuje. Úchvatné dielo, gratulujeme.
Kredit – www.archstyl.com | @archstyl.architects
Foto – Marián Svítek/BOLD Digital