Interiérový dizajn nie je len o estetike. Posúvame odbor k vyššej profesionalite

Čo by mali vedieť interiérový*á dizajnér*ka, aby dokázali navrhovať kvalitné priestory a zároveň sa uživiť vlastnou profesiou? Práve tejto otázke sme sa venovali pri aktualizácii profilu povolania interiérového dizajnéra pre Alianciu sektorových rád. Výstupy sú súčasťou Národnej sústavy povolaní. Pracovný tím tvorili Silvia Seneši Lutherová zo Slovenského centra dizajnu, Dušan Kočlík z Fakulty architektúry a dizajnu STU a Martina Uhrinová zo Slovenskej asociácie interiérových dizajnérov (SAID). Spoločne sme aktualizovali odborné vedomosti, zručnosti a podnikateľské kompetencie pre túto profesiu. Výsledkom je odporúčaná úroveň vzdelania na bakalárskom stupni, platná od 1. januára 2026.

Od pekného interiéru ku komplexnej profesii

Interiérový dizajn sa často zjednodušuje na výber farieb, nábytku, materiálov a dekorácií. V skutočnosti je to komplexná disciplína, ktorá prepája tvorivosť s technickými znalosťami, prácou s ľuďmi a schopnosťou koordinovať celý proces návrhu a realizácie.

Kvalitný interiér si vyžaduje porozumenie potrebám užívateľov, funkčnému usporiadaniu priestoru, materiálom a technológiám, svetlu, akustike, ergonómii aj bezpečnosti. Dizajnér musí vedieť komunikovať s klientom a realizátormi, pracovať s rozpočtom, pripraviť cenovú ponuku a zvládnuť podnikateľskú stránku svojej práce.

Navrhnúť pekný obrázok je jedna vec. Navrhnúť priestor, ktorý sa dá zrealizovať, funguje v každodennom živote a dlhodobo slúži svojim užívateľom, je celkom iná disciplína.

Čo priniesla aktualizácia profilu povolania?

Cieľom našej práce bolo nanovo pomenovať odborné vedomosti, praktické zručnosti a podnikateľské kompetencie, ktoré výkon interiérového dizajnu vyžaduje. Výsledkom je odporúčanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, teda úrovne 6 slovenského kvalifikačného rámca (SKKR).

Je to dôležitý signál pre odbornú verejnosť, vzdelávacie inštitúcie aj ľudí, ktorí o štúdiu interiérového dizajnu uvažujú. Pomáha jasnejšie pomenovať náročnosť profesie, ktorá ovplyvňuje kvalitu priestorov, v ktorých žijeme a pracujeme.

Treba však zdôrazniť, že ide o odporúčanú kvalifikačnú úroveň, nie o zákonnú podmienku výkonu povolania. Interiérový dizajnér na Slovensku nie je povolaním regulovaným osobitným právnym predpisom. Na jeho výkon sa preto zo zákona nevyžaduje konkrétny stupeň vzdelania ani profesijný certifikát. Aktualizácia profilu nemení legislatívne podmienky vstupu do profesie.

Keď kvalifikácia nezodpovedá zaradeniu povolania

Impulz na otvorenie karty povolania prišiel zo SAID. Považovali sme za nehorázne, že na slovenských vysokých školách existujú odbory, v ktorých študenti absolvujú až šesť rokov univerzitného štúdia zameraného na interiéry a architektúru, no povolanie interiérového dizajnéra môže vykonávať aj človek so stredoškolským vzdelaním. Odborná príprava a formálne požiadavky na výkon profesie tak zostávajú v nesúlade.

Aktualizácia profilu priniesla odporúčanie bakalárskeho stupňa vzdelania. Ani to však nepovažujeme za dostatočné riešenie. Povolanie totiž naďalej zostáva v klasifikácii SK ISCO-08 pod kódom 3432001, v skupine 3432 – Interiéroví dizajnéri a Dekoratéri, zaradenej medzi odborných pracovníkov. V septembri 2026 sme preto požiadali o jeho preradenie medzi špecialistov do skupiny 2163 – Dizajnéri a Módni návrhári.

Zároveň sme iniciovali vznik samostatného povolania interiérový architekt, ktoré v slovenskej klasifikácii zatiaľ neexistuje. Slovensku chýba aj adekvátna vzdelávacia cesta porovnateľná s nemeckým systémom, založená na štvorročnom bakalárskom a nadväzujúcom dvojročnom magisterskom, resp. inžinierskom štúdiu.

Návrhy na zmenu klasifikácie a vytvorenie nového povolania zatiaľ nie sú schválené. Proces si vyžaduje ďalšie rokovania a postup podľa metodiky Aliancie sektorových rád. Naším cieľom je, aby oficiálne zaradenie povolania a kvalifikačné požiadavky lepšie odrážali skutočnú náročnosť práce s interiérom.

Profesionalita sa začína pri vzdelávaní

Kvalita interiéru ovplyvňuje naše zdravie, bezpečnosť, pohodlie aj schopnosť sústrediť sa. Nevhodné osvetlenie, zlá akustika, nefunkčná dispozícia či nesprávne zvolené materiály nie sú estetickým problémom. Majú konkrétne dôsledky na každodenný život ľudí.

Preto je dôležité hovoriť o interiérovej architektúre ako o komplexnej disciplíne, ktorá si vyžaduje odborné vzdelanie, praktickú prípravu a priebežné rozvíjanie kompetencií.

Aktualizácia profilu povolania je jeden krok k jasnejšiemu vymedzeniu profesie. Ďalším je zosúladenie kvalifikačných požiadaviek s jej zaradením a vytvorenie zodpovedajúcej vzdelávacej cesty. Samotné administratívne zmeny kvalitu odboru nezaručia, pomáhajú však vytvoriť podmienky na jeho ďalší rozvoj.

Interiér nie je len to, čo vidíme na fotografii. Je to priestor, v ktorom žijeme, pracujeme a trávime veľkú časť života. Navrhovať ho si vyžaduje viac než dobrý vkus.