Denné archívy: 17. júna 2019

NOIZ – patisserie Le Miam

Prvá myšlienka, ktorá širokej verejnosti napadne v spojitosti so žulou, je prírodný kameň. A hneď tá druhá, náhrobný kameň. Bude to asi tým, že si ju dokáže asociovať s veľkorozmernými platňami. Tie s obľubou figurujú vo verejných a komerčných priestoroch ako obklady stien či podlahová krytina. Nezriedka sa so žulou stretneme v sochárskych ateliéroch. Treba však dodať, že v kameňolome je takmer nemožné vylomiť väčší, celistvý, nenarušený blok žuly v dôsledku tektonických procesov, čo má za následok drobivosť pri tvorbe sochárskych objektov. Žula, alebo inak granit, je vyvretá minerálna hornina. Názov zdedila po jasne rozpoznateľnej granulovej textúre. Jestvuje však aj druh, ktorého kresba okrem štandartne viditeľných granúl má aj žilový vzhľad, pripomínajúci mramor. Taký si pre dotvorenie svojho návrhu patisserie Le Miam nádherne vybrali architekti z ateliéru Noiz. Do interiéru vniesol luxus a noblesu a pozdvihol dizajn na vyššiu úroveň. Prepája jednotlivé časti prevádzky svojou aplikáciou na kaviarenské stoly, cukrárenské vitríny a pracovnú plochu. Zostáva dúfať, že majitelia poznajú všetky vlastnosti prírodného kameňa, aj to, že žula vskutku tupí nože. Je to však zanedbateľný fakt, pretože ich patisseria je čarovné miesto s vycibreným vkusom, francúzskou eleganciou a vznešenosťou, ktoré láka zákazníkov.

NOIZ

Kredit – www.noiz.sk | @noiz.sk

Foto – Tomáš Manina

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme

MoroczTacovsky – interiér reštaurácie Aušpic

Emil Belluš bol popredný slovenský funkcionalistický architekt. Medzi jeho najznámejšie dielo patrí Kolonádový presklený most ponad Váh, ktorý bol zaradený medzi najzaujímavejšie stavby sveta, čím sa Piešťany môžu dodnes pýšiť. Takých architektov sa na planéte rodí skutočne málo a sme hrdí, že svojou tvorbou v prvej polovici 20.storočia ovplyvnil vzhľad mnohých miest. Jeho činorodý prístup k životu je nepopierateľne výnimočný. Bol aktívnym členom Spolku slovenských umelcov, kuratória Školy umeleckých remesiel, redakcie kultúrneho časopisu Nová Bratislava, akademikom Slovenskej akadémie vied, zakladateľom modernej slovenskej scénografie a aktívnym scénografom. Zaslúžil sa o založenie Slovenskej vysokej školy technickej, kde pôsobil ako profesor i dekan, Spolku architektov Slovenska, kde svojho času bol aj predsedom, a viacerých odborných časopisov. Získal cenu národného umelca ako i cenu Dušana Jurkoviča. Vyprojektoval množstvo verejných, administratívnych, obytných aj priemyselných stavieb. Uf, toľko v skratke k jeho profesijnému životu. V súkromí bol vášnivým veslárom. Ako tridsaťročný navrhol budovu Slovenského veslárskeho klubu, skrytý poklad na pravom brehu Dunaja v Bratislave. Tvar budovy evokuje loď, predstavuje erbový typ avantgardnej stavby postavenej vo funkcionalistickom architektonickom smere. Pri prestavbe pred takmer tridsiatimi rokmi sa zo skladu člnov stala reštaurácia. V súčasnosti má reštaurácia Aušpic nového prevádzkovateľa a nový šat. Architekti z ateliéru MoroczTacovsky sa pri tvorení nového interiéru avantgardou isto inšpirovali. Je to v podstate odvážny, pestrý a estetický štýl. Kontrast je dovolený medzi farbami, ale aj medzi stenami, podlahou a stropom, čo silno vyzdvihne dynamiku a celkový výraz priestoru. Dekoratívne omietky, dubové podlahy v tvare rybieho chvosta, žiarivé kovové tapety sú očakávaným prvkom. Nábytok by mal byť akýmsi experimentom. Striktne geometrické kúsky bez zbytočných detailov sú vskutku vítané. Interiér reštaurácie je do bodky dotiahnutý a skvele podčiarknutý luxusnými prvkami zlatej farby. Určite stojí za víkendový zážitok s nádhernými výhľadmi na Bratislavu.

MoroczTacovsky

Kredit – @morocztacovsky | www.morocztacovsky.sk

Zdielaj obsah SAID a podporíš dobré veci. Ďakujeme